O poruchách príjmu potravy F50

Toto je záhlaví Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.

Krásna modelka-Modelingový boj proti PPP

                                                           Modelka s „nadváhou“

V súťaži MISS Europe obsadila druhé miesto. Potom pribrala, ale ťažkú hlavu z toho nemá. Miroslava Luberdová totiž práve štartuje kariéru v New Yorku ako prvá slovenská plus-size modelka.

Čo znamená, keď je dievča modelkou plus- -size?
 
 Ide o modelku s konfekčnou veľkosťou 40-42, aj 44, teda takou, ktorú nosí väčšina žien. Tieto dievčatá sa pri práci nijako neobmedzujú v stravovaní. Ja sa dokonca pred odletom do Ameriky ešte potrebujem vykŕmiť. Musím pribrať minimálne päť kíl, takže na večeru budem mať asi každý deň špagety. Už sa na to neskutočne teším!

Keď sa tak na teba pozerám, zdá sa mi, že si normálne stavaná žena a nie nejaká nadrozmerná bytosť. Pri tvojej výške...
 
Názov plus-size modelka znie možno hrôzostrašne, ale neznamená to, že chodím do špeciálnych obchodov pre moletky a kupujem si nadrozmerné veci. Našou úlohou je ukázať ženám s konfekčným číslom nad 38, ktoré si tiež chcú kúpiť pekné oblečenie, ako vyzerá model na bežnej babe, nielen na tej vychudnutej.

S „normálnym“modelingom si po dvoch rokoch aktívnej kariéry skončila. Čo sa stalo?
  Začala som mať problémy so štítnou žľazou, museli mi operovať koleno, vyberali mi mandle, mala som zápal obličky. Zrazu sa na mňa všetko zrútilo. Životný štýl, ktorý som ako modelka viedla, môjmu organizmu neprospel. Tým, že som takmer nejedla, som bola veľmi oslabená. Stačilo, že ma niečo „ofúklo“, a už som z toho bola „na prášky“. Telo si zobralo svoju daň.

Nemrzelo ťa to?
  Samozrejme, že ma to mrzelo, veď som pre to tri mesiace nevychádzala z domu. Ľudia vedia byť veľmi zlí, závidia každý úspech a mnohých tešilo, že sa mi niečo nepodarilo. Niektorí boli dosť protivní a ja som nemala chuť okoliu vysvetľovať, že som ochorela. Vypočula som si veľa narážok na to, ako som sa spustila, a musela som si na to zvyknúť. Ale práca, pár dobrých kamarátov a moja rodina mi pomohli.

Tvrdíš, že keď si bola mladšia, bola si bacuľka. Ako si sa nakoniec dopracovala k postave modelky?
  Vždy som bola plnšie dieťa a schudla som až na strednej škole, lebo som sa chcela páčiť. V tomto veku boli protivní aj chlapci a doberali si ma, tak som chcela byť štíhla. Večer som už nejedávala, skončila som so sladkosťami a cvičila som. Na začiatku drastickej diéty som mala sedemdesiatosem kíl a o dva mesiace päťdesiatosem. Práve vtedy ma objavili modelingoví skauti. Foteniu a predvádzaniu som sa však začala venovať až vtedy, keď som vyhrala druhé miesto v súťaži MISS a ešte viac som schudla.

Čo bolo pre teba najťažšie, keď si pracovala medzi štíhlymi modelkami?
  Hlavne to, že som nebola prirodzene štíhla a stále som musela bojovať s kilogramami. Bola som nútená dostať sa pod svoju normálnu hranicu hmotnosti. Bol to každodenný boj s tým, čo môžem a nemôžem zjesť.

Takže čo si vlastne jedávala?
  Takmer nič. Ráno som si dala vločky, aby som vládala obehať kastingy, a potom už len na večeru čistý hlávkový šalát s cviklou. Občas nejakého tuniaka a čisté kuracie mäso. Možno raz za mesiac som si mohla dať cestoviny.

Bolo to bežné aj u ostatných tvojich kolegýň?
  Väčšinou áno, lebo v tejto brandži je málo dievčat, ktoré majú prirodzene štíhlu postavu. Pre tie, ktoré môžu zjesť čokoľvek a nepriberú, môže byť táto robota zábavná. Lenže až osemdesiat percent modeliek sa nenarodilo takých štíhlych, že by si mohli dať na večeru trebárs tanier špagiet alebo chlieb so salámou. Je nenormálne, že modelky s výškou okolo 180 centimetrov, ktoré majú 20 či 25 rokov, musia mať postavu dieťaťa. Bohužiaľ, klienti a agentúra si nedávajú servítku pred ústa a ak niektorá modelka náhodou počas menštruácie priberie, hneď ju za to dokážu poriadne „zjazdiť“.

Aké si mala pocity, keď si vedela, že nemôžeš jesť?
 
Bývala som hladná. Na jednej strane si človek povie, že pre takú obeť sa na to môže naozaj vykašľať, ale na strane druhej je to lákavá práca. Zaujímaví ľudia a cestovanie vás presvedčia, že to ešte chvíľu vydržíte a poviete si: Veď to nie je navždy. Je to večný vnútorný boj.

V poslednom čase sa však pohľad na ženskú krásu mení aj vo svete modelingu. Či nie?
  Ani by som nepovedala, že sa mení, skôr sa o tom viac hovorí. Ozývajú sa hlasy zvonku, lebo vidieť, že to nikam nevedie. Dievčatá sú čoraz častejšie choré a končia u pyschiatrov. Prvé pokusy o zmenu sa objavujú, ale je to všetko ešte len hudba budúcnosti.

Nie všetky dievčatá, ktoré si neudržia štíhlu líniu, dostanú šancu robiť plus-size modelku. Ako sa to podarilo tebe?
  Už keď som fotila pred časom v Izraeli, ľudia z tejto brandže videli, ako som sa trápila, keď som sa chcela udržať medzi normálnymi modelkami, a radili mi vyskúšať plus-size modeling. Aj Vlaďa Hreňovčíková, ktorá sa tomu venovala v Nemecku, ma presviedčala, aby som to skúsila. Najskôr som sa s tým nevedela zmieriť, lebo ma desil ten názov, no potom som sa v Paríži stretla s ľuďmi, ktorí mi tvrdili, že mám stále krásnu tvár a nie som za zenitom len preto, že nemám obvod bokov deväťdesiat centimetrov. Tak som si povedala, prečo nie? Kolega poslal moje fotky do Ameriky a v agentúre zareagovali, ako to nikto nečakal. Ponúkli mi zmluvu na tri roky, s vízami a so všetkým, čo k tomu patrí. Skvelé je, že si tam plus-size modelka môže zarobiť toľko ako „naozajstná“ modelka. Agentúra Ford dokonca vychovala už dve takéto supermodelky. Jednou z nich je aj Crystal Rennová, ktorá pracuje u Gaultiera.

Teraz môžeš vážiť, koľko budeš chcieť?
  Minimálne miery takejto modelky by mali byť 95-74-105. Obvod hrudníka je jediné, v čom tieto kritéria spĺňam. Pre nich som vlastne ešte stále chudá.

Ale to je úplne ideálne. Nebudeš mať žiadne traumy z toho, ako vyzeráš, a nemusíš sa trápiť počítaním kalórií...
  Veľmi sa na to teším, lebo prvýkrát si modeling užijem a budem mať radosť z fotenia aj zo života. A konečne si budem môcť dovoliť ochutnať typické jedlá štátov, ktoré navštívim. Nie ako pred rokmi, keď som fotila vo Francúzsku a známi sa ma pýtali, aká je tam kuchyňa. Na to som im nemohla odpovedať, lebo som tam žila len na hlávkovom šaláte a cvikle. Keď chcú, aby som pribrala, a ešte mi budú za to aj platiť, bola by som hlúpa, keby som tú prácu neprijala. Odkedy mám ponuku z New Yorku, veľmi sa mi uľavilo a nemala som väčšie výkyvy hmotnosti ako dve kilá. Konečne nemám ani návaly žravosti. Dosť mi to zmenilo život. Väčšina dievčat bude určite vedieť, o čom hovorím.

Ale aj plus-size modelky musia mať nejakú životosprávu, nie?
  Ja sa stravujem zdravo. Pre silnejšie modelky platí tiež, že musia cvičiť, aby mali pevnú postavu. Len sa nemusia trápiť dve hodiny na stepperi, aby zhodili.

Cítiš sa teraz zdravšie?
  Samozrejme, a ten rozdiel je evidentný. Keď som stále diétovala, lámali sa mi vlasy, robili sa mi vyrážky. Cítila som sa veľmi ospalá a niekedy som nevládala ani žiť, nieto ešte pracovať. Bola som taká slabá, že som nevládala pobehnúť ani na autobus. Dnes pobežím aj dve zastávky a nič mi nie je...

Jana PAŠKOVÁ

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.